Reviews

4 stars. One of lesser favorites by him, but still worth the read. Always beautiful writing, he really has a gift… but the topic was tough and of less interest to me—still, it did give me a lot to chew on, and I probably walked away a more sympathetic person because of it.

solig's review against another edition

Go to review page

emotional reflective sad slow-paced

Plot- or character-driven? Character
Strong character development? It's complicated
Loveable characters? It's complicated
Diverse cast of characters? No
Flaws of characters a main focus? Yes

4.0

Content Warnings

hanazet's review against another edition

Go to review page

4.0

Moja tretia prečítaná kniha od Stefánssona ma utvrdila v tom, že na tento štýl písania naozaj musím mať náladu a musí byť správny čas. Budem úprimná: sú skrátka veci, ktoré by som vedela tomuto Islanďanovi vytknúť. AVŠAK: po dočítaní nikdy nemám potrebu to robiť. Hoci ma zatiaľ Jón Kalmann Stéfansson nevystrelil do takého čitateľského nebíčka ako som čakala, zase len zopakujem, že je asi jediný autor, od ktorého to skrátka všetko beriem. A ak nám to aj neklape hneď od začiatku, vždy prídu momenty, ktoré ma očaria, dojmú, "odvalia" a ja si vo finále hovorím - fakt pekne píše.

Aj keď som knihu Veľké asi ako vesmír čítala štyri mesiace po Rybách, mala som prvých sto strán chaos v postavách a len matne som si spomínala, čo na čo vlastne nadväzuje. Druhá časť rodinnej ságy totiž rozmieňa na drobné to, čo bolo v prvej len spomenuté, približuje zase iné postavy a vzťahy, osvetľuje, prečo sa ten-ktorý člen rodiny vyvíjal tak, ako sa vyvíjal. Keď som sa konečne zorientovala (ale popravde, stále mi tam lietajú nejaké dve mená), začala som si knihu konečne užívať - výrazne tomu pomohlo rozvinutie príbehu Ariho rodičov. Stefánsson píše s úžasným porozumením pre ľudskú povahu, bolesti a rany, ktoré nás poznačia. Píše o láske, o snoch, ktoré musia hlavne ženské hrdinky v záujme rodiny potlačiť a odložiť, o sklamaniach, túžbach, čo sa nečakane objavia a tlačia sa neodbytne na povrch. Láska tu má nespočetné množstvo podôb - materinská, detská, obetavá, fyzická, odpúšťajúca, boľavá, nežná, chápajúca.

Autor zostáva verný svojej povestnej poetike, miestami vytvára naozaj krásne obrazy a prináša silné momenty. Čo ma trochu mrzelo, kým v Ryby nemajú nohy vedel rozsvietiť dej i melanchóliu nesúcu sa celou knihou zábleskami humoru, tu som žiadny nenašla. Tým, čo sa kochajú v clivom tóne a myšlienkach, ktoré sa objavujú rýchlo ako korálka sa korálkou ale chýbať nebude.

"Rybári, chlapci pripevňujúci návnady, ženy z továrne, elektrikári, vodiči nákladných áut aj predavačky tancovali k Endless love a Zvítaniu, privreli oči, bozkávali sa, zašepkali čosi, čo im na jazyk priviedla pieseň, noc či alkohol, čosi o šťastí, ktoré sa nedá zmerať a všetko prekoná. 'You'll always be, my endless love'; 'lebo ťa tak milujem, že by som umrel pre jedinú noc v tvojom náručí'. Vonku však čakalo šedé vojsko všednosti vyzbrojené špinavými spodkami, pripálenou kašou, hádkami o tom, ako často a dôkladne treba upratovať, finančnou neistotou, nadmerným pitím, nedostatkom sexu, nespavosťou - všetkým tým, čo s ľahkosťou dokáže položiť lásku na kolená a ponížiť ju."ll

Jón Kalman Stefánsson je nepochybne dobrý pozorovateľ. Vie o citoch a pocitoch veľa. Všíma si ľudí, nesúdi ich a nenechá ani vás, aby ste odsúdili jeho postavy, pretože vždy prinesie širší obraz a vy im dáte rozhrešenie. Stefánsson vie, ako vás má dojať, prinútiť rozmýšľať, a preto mu to všetko napokon s láskou zjem. Lebo si myslím, že tým pochopením robí Jón Kalman Stefánsson nás čitateľov tak nejako lepšími. A tým robí trošku lepší aj svet.

"Zostal iba sneh, sypal sa celú noc bez prestávky, presne tak sa zem spája s nebom; a to je asi dôležitejšie, než si uvedomujeme, pretože podľa dávnych prameňov, starších ako povera o počítaní okien, aby sa človeku splnili sny, oveľa starších, ešte z čias, keď nejestvovali okná, ba ani len domy, podľa nich sa počas takýchto nocí, tichých a zahalených do hustého sneženia, zotiera rozdiel medzi nebom a zemou a zosnulí dokážu prehovoriť k nám, čo sme ešte nažive. Zo snehových vločiek sa stanú odkazy od mŕtvych: ešte stále ťa ľúbim; božemôj, tak strašne mi chýbaš; mám sa celkom dobre; hej, skvele, ďakujem; majú tu výbornú kávu a z výhľadu zostaneš niekoľko rokov v nemom úžase; dúfam, že horíš v pekle; nemárni svoj život banalitami, snaž sa o čosi veľkolepé, za pokus to vždy stojí, a kým sa snažíš, si krásna; nezabudni sa zajtra dobre obliecť, ráno bude chladno, nieže prechladneš."